Čo ťa nezabije, ťa posilní – tak prečo si to neprečítať?

Autor: Renáta Beňačková | 27.6.2012 o 13:05 | (upravené 6.7.2012 o 7:52) Karma článku: 8,95 | Prečítané:  380x

Keď som asi pred dvomi rokmi písala  blog: „Môj priateľ je serotonín",  chcela som sa s vami podeliť  s mojím zážitkom  ako dosiahnuť  lepšiu   náladu či možno prispieť svojím postrehom k zlepšeniu nálady či prispieť niečím k prevencii ako predísť prípadnej depke. :-) Dnes by som vám  chcela tiež ponúknuť niečo k lepšej nálade, vyrovnanosti, vnútornému  pokoju. Prečo? Pretože vás mám rada a mne osobne to veľmi pomohlo, tak prečo nezdieľať? :-). Reč bude o mojich pocitoch z knihy: „Sila prítomného okamihu."

O čom hovorím? O intenzívnej vedomej prítomnosti v každom okamihu. Pochopila som, že naša myseľ je vynikajúci nástroj, pokiaľ ho využívame/používame správne. Ak ho však používame nesprávne má skôr deštruktívny charakter – naša myseľ využíva nás. Otázka: Dokážete vypnúť svoju myseľ kedykoľvek chcete? Hm, ak nie, tak vitajte v klube – vaša myseľ využíva vás. Dokážeme sa oslobodiť od svojej mysle? Dobrá správa je, že áno. :-)

„V každodennom živote to môžete cvičiť tak, že sa sústredíte na akúkoľvek bežnú činnosť, takže sa stane svojím vlastným cieľom. Napríklad zakaždým, keď idete po schodoch, sústreďte svoju pozornosť na každý krok, každý pohyb a každý dych. Buďte úplne sústredení na svoju činnosť. Keď si umývate ruky, vnímajte zvuk a teplotu vody, pohyb svojich rúk, vôňu mydla a podobne. Uvedomujte si prítomný okamih. Či ste v tomto cvičení úspešní, to spoznáte podľa toho, aký hlboký pokoj cítite vo svojom vnútri. Zakaždým keď vytvoríte medzeru v myšlienkovom toku, vaše vedomie sa stane jasnejším. Vaša myseľ je nástroj, ktorý používate k dosiahnutiu určitého cieľa, a akonáhle cieľ dosiahnete, nástroj odložíte“.

Kráčali sme s priateľom po chodníku, mlčali sme. Bol hic, a tak sa nám akosi nechcelo ani ústa otvoriť. On po chvíli prehovoril: „Cítiš ako tie ruže nádherne voňajú?“ Vyvalila som na neho oči a v hlave som si ešte raz prehrala, čo uši práve počuli. Až po chvíli som zvrtla hlavu smerom k záhradke okolo ktorej sme kráčali a uvidela som tie nádherné ruže a ucítila ich lákavú vôňu. Zahanbila som sa, cítila som sa dotknutá samou sebou. Prečo to on videl a cítil a ja nie? Ja by som bola prešla okolo bez akéhokoľvek povšimnutia. Nič som však o svojich pocitoch nepovedala. Až po prečítaní tejto knihy som si uvedomila kde bol problém. Moja myseľ ma ovládla natoľko, že som nežila. Ona ma chcela obrať o ten okamih, kedy by som nevidela tie nádherné ruže o tu famóznu vôňu... o ten pocit radosti z toho okamihu...

Pozn.: Najskôr bol zážitok, až potom som sa dostala ku knihe.

Zaujímavé na tom je, že sa mi presne stalo to, čo popisuje autor v tejto knihe v súvislosti s psychologickým časom: „Necítite vôňu kvetín vedľa cesty a neuvedomujete si nádheru života, ktorý sa rozvíja okolo vás...“ (Tu som spozorovala synchronicitu. Apropó, synchronicita. Aké s tým máte skúsenosti? Momentálne to vnímam častejšie. Tak napríklad: Minulý piatok som držala v rukách rybacie korenie. Potrebovala som balíček majoránky, a tak nejako sa mi dostalo do ruky aj toto korenie. A... v sobotu mi volala kamarátka, že jej syn pre mňa nachytal ryby... šok - :-).

Naša myseľ to však nie je len myslenie, ale zahŕňa aj vedomé a nevedomé emócie. Vždy som bola veľmi emotívna, a mala som z toho dobrý pocit. Ba dokonca som si myslela, že je to veľmi dobré, že som emotívna. Či už v tom dobrom slova zmysle, či v horšom. Ani som len netušila ako si tým sama sebe škodím. Myslela som si, že keď vybuchnem a nebudem nahromadené napätie, či hnev zadržiavať je to pre mňa dobré. Hm, mýlila som sa.

Emócia zvyčajne predstavuje energizovanú myšlienku a vďaka tomuto silnému energetickému náboju nie je spočiatku ľahké pozorovať ju nezaujato. Emócie vás chcú ovládnuť a zvyčajne sa im to darí – pokiaľ nie ste dostatočne sústredení. Keď sa následkom nedostatočného sústredenia so svojimi emóciami stotožňujete, čo je bežné, vaše emócie sa prechodne stávajú „vami“. Často sa vytvorí začarovaný kruh medzi vašim myslením a vašimi emóciami, takže sa vzájomne posilňujú. Čím viac sa stotožňujete so svojím myslením a emóciami, čím menej ste prítomní ako nezaujaté vedomie, tým vyšší je náboj emočnej energie, či už si to uvedomujete alebo nie. Ak nie ste schopní uvedomovať si svoje emócie, ak ste od nich odrezaní, nakoniec sa prejavia na čisto telesnej úrovni v podobe nejakého telesného príznaku. Silná nevedomá emócia sa môže prejaviť ako vonkajšia udalosť, ktorá vám pripadá ako niečo, čo sa vám deje. Napríklad ľudia, ktorí v sebe majú veľa zlosti, ktorú si neuvedomujú a nevyjadrujú, sú často zdanlivo bezdôvodne napádaní ostatnými naštvanými ľuďmi.

Opäť, dobrá správa je, že aj toto sa dá zmeniť.

Ak máte problémy vnímať svoje emócie, sústreďte sa na vnútorné energetické pole svojho tela. Vnímajte svoje telo zvnútra. Pokiaľ existuje zjavný rozdiel medzi vašim myslením a vašimi emóciami, myslenie je nepravdivé a emócia je pravdivá. To nie je konečná pravda vašej existencie, ale relatívna pravda vášho momentálneho stavu mysle. Konflikty medzi povrchnými myšlienkami a nevedomými duševnými procesmi sú iste bežné. Nemusíte byť ešte schopní uvedomovať si nevedomú činnosť svojej mysle ako myšlienky, ale táto činnosť sa odráža vo vašom tele ako emócia, čo si môžete uvedomiť. Pozorovať svoje emócie týmto spôsobom je v podstate to isté, ako pozorovať svoje myšlienky. Jediný rozdiel je v tom, že zatiaľ, čo myšlienky máte v hlave, emócie cítite predovšetkým v tele. Potom svojim emóciám môžete dovoliť existovať, bez toho, že sa nimi necháte ovládať. Prestanete sa s nimi stotožňovať a stanete sa nezaujatým pozorovateľom. Ak to budete robiť, všetko nevedomé vo vašom vnútri vyjde na svetlo vášho vedomia.

A znovu ja a môj priateľ: (do kelu, kde som ho našla? Je z tejto dimenzie?). Plne nabitá zlosťou, hnevom, sebaľútosťou, trápením... z nie práve najlepšej finančnej situácie (po rozvode, keďže ja som v pracovnom pomere a môj ex nie, všetky dlhy zostali na krku mne, a tak mi to pekne zrážajú z platu. Okrem toho bežné výdavky na domácnosť...práca, ktorá ma už nenapĺňa...), som bola nepríjemná na svoje okolie, teda na neho. On: „Prečo si na mňa hneváš?“ Ja: (odvrkla som): „Už mi z toho všetkého šibe, mám toho plné zuby. Neviem čo bude...“ On: „Neboj sa, Boh ti otvorí ďalšie dvere.“ Inak už dávnejšie som si všimla jeho akési inakšie pozeranie na svet. Priateľ je hinduista (od narodenia :-) ) a musím vám povedať, že z neho ide akoby nejaké svetlo – čistota (nie, nešibe mi :-), ja to len neviem pomenovať.

To neznamená, že nemôžete cítiť vnútornú nechuť prestať sa stotožňovať so svojou bolesťou. Tak tomu bude hlavne v prípade, že ste sa väčšiu časť svojho života stotožňovali so svojím emočným telom. Prípadne, že ste si zo svojho emočného tela vytvorili nešťastné JA a stále ešte veríte, že táto fikcia je tým, čím skutočne ste. V takomto prípade budete pociťovať silnou rezistenciu. Inými slovami, radšej budete žít v bolesti - budete svojim emočným telom - než aby ste sa vrhli do neznáma a riskovali stratu svojho známeho nešťastného JA. Pokiaľ je to váš prípad, sledujte rezistenciu vo svojom vnútri. Sledujte ako lipnete na svojej bolesti. Buďte veľmi ostražití. Vnímajte ono zvláštne potešenie, ktoré vám dáva vaša vnútorná nespokojnosť. Uvedomte si svoje nutkanie ustavične hovoriť a premýšľať o svojom nešťastí. Akonáhle si to uvedomíte, svoju rezistenciu prekonáte. To záleží len na vás. Nikto iný to za vás nemôže urobiť. Samozrejme vám pomôže, keď sa budete stýkať s ľuďmi, ktorí si hlboko uvedomujú svoju existenciu.

V knihe je veľmi veľa nádherných a podľa mňa aj pravdivých myšlienok, ktoré vám sem nemôžem všetky preniesť. Na záver snáď ešte toto:

Čas nie je cenný, pretože je to ilúzia. Cenný je prítomný okamih. Čím viac sa sústredíte na minulosť a budúcnosť, tým menej si uvedomujete prítomnosť, ktorá je tým najcennejším, čo máme.

Prečo je prítomný okamih tým najcennejším? Predovšetkým preto, že je to jediný existujúci okamih. Nič iného neexistuje. Večný okamih je priestor, v ktorom sa odohráva celý váš život, je to jediný nemenný faktor. Život je teraz. Nikdy nebol a nikdy nebude inokedy. Po druhé preto, že len v prítomnom okamihu môžete prekročiť obmedzené hranice mysli. Prítomný okamih je jedinou vstupnou bránou do večnej a nehmotnej sféry Bytia.

Ešte ste nepochopili podstatu toho, čo hovorím, pretože sa to snažíte pochopiť racionálne. Vaša myseľ to však pochopiť nemôže. To môžete pochopiť len vy. Preto ma, prosím, dobre počúvajte. Už ste niekedy niečo robili inokedy ako v prítomnom okamihu? Myslíte si, že je to možné? Myslíte si, že sa niečo môže stať inokedy? Samozrejme že nie. Nič sa nikdy nestalo v minulosti; všetko sa stalo v prítomnom okamžiku. Nič sa nikdy nestane v budúcnosti; všetko sa stane v prítomnom okamihu. To, čo považujete za minulosť, je spomienka na skorší prítomný okamih, spomienka uložená vo vašej mysli. Keď hovoríte o minulosti, aktivujete svoje spomienky - a robíte to v prítomnom okamihu. I budúcnosť je prítomný okamih, ktorý si predstavujete vo svojej mysli. Až príde, bude to prítomný okamih. Keď premýšľate o budúcnosti, robíte to v prítomnom okamihu. Je teda úplne jasné, že minulosť ani budúcnosť nemajú žiadnu vlastní existenciu. Rovnako ako mesiac nemá svoje vlastné svetlo, ale odráža svetlo slnka, minulosť a budúcnosť sú matným odrazom svetla a sily večného okamihu. Realitu im „prepožičiava" prítomný okamih.

Zamýšľala som sa nad tým, ako veľmi ľúbim svojho priateľa (ale to až po prečítaní knihy). Prečo? Hľadala som, či má moja láska k nemu protiklad. Obávala som sa zistenia (ako som už spomínala vždy som bola skôr typ, ktorý sa nechával unášať svojou emotívnosťou/emocionalitou). A prišla som k tomu, že skutočne pred tým ako som si začala uvedomovať prítomnosť – život, mi unikalo mnoho podstatných vecí a aj moja láska mala svoj protipól. Teraz sa snažím „meditovať“ a postupne odhaľujem hlbší zmysel lásky – všímam si viac (aspoň dúfam :-).

Láska, radosť a pokoj sú hlboké stavy Bytia či skôr tri aspekty stavu vnútornej spojitosti s Bytím. Ako také nemajú žiadny protiklad. To preto, že vznikajú za hranicami mysle. Naopak emócie,ktoré sú súčasťou našej dualistickej mysle, podliehajú zákonu protikladov. To znamená, že nemôže byť niečo dobré bez niečoho špatného. Takže v neosvietenom stave stotožnenia s vlastnou mysľou nazývate radosťou to, čo je príjemným, ale prechodným aspektom ustavične sa meniaceho cyklu bolesti a potešenia. Potešenie vždy nachádzate v niečom mimo vás, kdežto radosť vzniká vo vašom vnútri. To, čo vám dnes spôsobí potešenie, vám zajtra spôsobí bolesť. A to, čomu hovoríte láska, môže byť na chvíľu príjemné a vzrušujúce, ale v skutočnosti je to stav extrémnej závislosti, ktorý sa každou chvíľu môže zmeniť vo svoj opak. Mnoho „milostných" vzťahov osciluje medzi „láskou" a nenávisťou.

Skutočná láska vás nenúti trpieť. Ako by to bolo možné? Nikdy sa náhle nemení v nenávisť, rovnako ako sa radosť nemení v bolesť.

Určite je pravda to, že to čo vám tu píšem, je len môj subjektívny zážitok z tejto knihy. To, či je to skutočne tak, musíte zistiť sami. Pretože je to akoby som vám hovorila o fantastickej plnenej paprike, či zeleninovom šaláte a opisovala by som vám aké je to všetko chutné a zdravé... To všetko sú len slová... Zacitujem: „Nebuďte závislí na slovách. Slovo je len prostriedkom. Je to abstrakcia. Podobne ako ukazovateľ ukazuje na niečo iného. Napríklad slovo med nie je med. O mede môžete hovoriť ako dlho chcete, ale pokiaľ ho neochutnáte, skutočne neviete, čo to je. Akonáhle med ochutnáte, slovo med stratí svoju dôležitosť. Prestanete na ňom lipnúť. Zabudnite na chvíľu na svoju životnú situáciu a sústreďte sa na svoj život“.

Ak vo vás vzplanula čo len malá iskierka, ktorá vo vás vyvolala zvedavosť dozvedieť sa čosi viac o tom ako zvládate svoju myseľ a emócie, veľmi ma to teší. Všetkým zvedavcom odporúčam prečítať si knihu Eckharta Tolla – Sila prítomného okamihu. Tak ako uvádzam v názve tohto blogu: Čo ťa nezabije, to ťa posilní – tak prečo si to neprečítať – bolo mottom, s ktorým som pristupovala k čítaniu tejto knihy. Dnešný trh je zaplavený množstvom kníh, ktoré sú „vodítkom“ k pozitívnemu postoju k životu. Mnohé z nich som prečítala, ale táto kniha mi dala oveľa viac – pomohla mi pochopiť. Pochopiť silu Bytia, jeho existenciu, pomohla mi zbaviť sa bolesti, úzkosti, strachu... No, priznávam, musela som si ju prečítať viackrát.

P.S. knihu je možné si stiahnúť aj z netu (free)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?